FarnostSered
  • Vitajte na webe seredského dekanátu

Udrela hodina odvážnych ľudí, ľudí nádeje

  • Napísal: Administrátor
  • 03 aug

ministrantiAj táto výzva bl. Jána Pavla II. zaznela uplynulý víkend v tohtoročnom hlavnom meste európskej kultúry, v Košiciach. Presnejšie povedané, v tento víkend boli Košice hlavným mestom kultúry ŽIVOTA. Práve tu sa zhromaždilo až 80-tisíc ľudí z celého Slovenska, ktorí sa rozhodli nemlčať a bojovať za ŽIVOT. Tento obrovský počet účastníkov prekvapil aj samotných organizátorov. Sme radi, že aj my sme mohli patriť k nim a radi by sme sa s Vami podelili o zážitky a dojmy z nášho putovania.

Sobota

Autobus do Košíc čakal pristavený v sobotu, 21. 9. 2013 o 07:00 ráno pred seredskou farou. Po nastúpení Seredčanov nám ostalo ešte pár voľných miest, ktoré sa zaplnili v susednej Šintave a Šoporni. Ďalší spolupútnici nás už očakávali v Pate, a tak sme sa po úvodných organizačných pokynoch vydali dvomi autobusmi smerom na východ. Naše zloženie bolo naozaj pestré. Od tých najmenších, ktorí mali veľmi silné zastúpenie, cez mladých až po skôr narodených.

Cestou sme sa zastavili v jaskyni Domica, ktorú na začiatku 90-tych rokov objavil náš „skororodák“, pán Ján Majko z Dolnej Stredy. Po príchode do Košíc sme sa ubytovali na strednej škole, ktorá bola rovno v centre mesta. Priamo so školou susedil kostol, v ktorom prebiehala celonočná adorácia, takže priestor pre stíšenie sme dlho hľadať nemuseli. Po ubytovaní sme sa rozpŕchli v malých či väčších skupinkách do mesta. Každý si mohol spraviť individuálny program, podľa svojej nálady, síl a možností. Niektorí využili príležitosť obzrieť si Košice, iní sa zúčastnili na pripravených akciách. Bolo skutočne z čoho vyberať. Sv. omše, koncerty, adorácie, workshopy, programy pre deti...

Nedeľa

Nedeľu sme začali spoločnou modlitbou v telocvični našej školy. Hoci sme sa navzájom nepoznali a pochádzali sme zo všetkých kútov Slovenska, na pár minút sme sa zjednotili s vďačnosťou a zároveň prosbou do nového dňa. Následne si každý mohol vybrať sv. omšu, na ktorej sa zúčastní. Medzi celebrantmi boli slovenskí biskupi, ale aj mnohí iní výborní a pútaví kazatelia. Naša skupinka sa rozhodla ísť na sv. omšu, ktorú celebroval otec Marián Bublinec. Kostol bol naplnený na prasknutie a podľa rozprávania ostatných to tak nebolo len v tomto prípade. Otec Bublinec nás povzbudil, aby sme dbali na správne chápanie slobody, ktorá musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou a upozornil na hrozbu dnešnej doby, keď si dobro so zlom vymenili kabáty. Dobro sa dnes považuje za zlo, pretláča sa názor, ako by sme sa museli hanbiť za to, že sme normálni, že si vážime tradičnú rodinu, vzťah muža a ženy či ochranu života od počatia. A naopak, zlo sa prezentuje ako dobro, ktoré by mali všetci akceptovať. Na záver otec Bublinec poďakoval v mene kňazov všetkým laikom, ktorí zorganizovali pochod za život, ale aj tým, ktorí sa ho zúčastnili. Zdôraznil, že sú to práve laici, ktorí žijú vo svete a ktorých sa „otázky ochrany života“ najviac dotýkajú.

Poobede okolo druhej hodiny sa už zo všetkých strán ľudia hrnuli na Hlavnú ulicu, na ktorej prebiehal program so vzácnymi hosťami a ich svedectvami o úcte ku každému ľudskému životu. Vo vzduchu bolo cítiť očakávanie, napätie, ale aj zvláštny pokoj a jednotu. Po chvíľke museli uzavrieť bočné uličky vedúce na námestie, keďže v obrovskej mase ľudí sa sotva dalo hýbať. Už vtedy sme vedeli, že počet ľudí asi prevyšuje aj tie najodvážnejšie očakávania.

O pol tretej začal samotný pochod za život, mnohí však museli trpezlivo veľmi dlho čakať, kým sa pohli zo svojho miesta. Dať do pohybu taký veľký dav ľudí totiž vôbec nie je jednoduché. Hoci sa nám spočiatku zdalo, že celé dve hodiny pochodu prestojíme na jednom mieste, asi po hodinke sme sa pohli z miesta a vyrazili do ulíc.

Dav pochodujúcich ľudí sa skladal zo všetkých vekových kategórií. Prekvapujúce bolo množstvo detí, ktorých bolo v Košiciach v tento víkend naozaj veľa. Bolo pekné a miestami až dojímavé sledovať, ako sa tešia z toho, že sú s rodičmi na výlete, aké je pre nich vzácne, že môžu jesť v reštaurácii či spať v spacákoch a karimatkách na zemi. Iste im aj v staršom veku ostanú v mysli spomienky, ako kráčali spolu s rodičmi obrovským množstvom ľudí, ktorí si vážia život. A ak si to ešte teraz celkom neuvedomujú, pre ich budúcnosť mala ich účasť na pochode veľký význam. Nehovoriac o tom, že množstvo detí v uliciach bolo krásnym povzbudením a svedectvom pre nás všetkých.

Domov sme sa vrátili v neskorých večerných hodinách s presvedčením, že víkend strávený v Košiciach nebol strateným časom. Veríme, že ak budeme v budúcnosti vyzvaní postaviť sa za život, bude nás ešte viac...

Ďakujeme p. Korcovi z Paty za organizáciu nášho zájazdu a za zabezpečenie jeho pokojného a pohodového priebehu...

 https://plus.google.com/u/0/photos/111046748616836931037/albums/5927487863673617297