Rýchly prístup


FarnostSered
  • Vitajte na webe seredského dekanátu
  • eRko - Hnutie Kresťanských Spoločenstiev Detí
    ...aj v Seredi, pridaj sa k nám :)
  • Spoločenstvo mladých LaVia
  • Gaudete - chrámový spevácky zbor
  • Farské agapé u sestier sv. Cyrila a Metoda

História farnosti Šintava

dek-hist-sintavaŠintava patrí medzi najstaršie známe lokality na Slovensku spomínané v stredovekých kronikách a listinách. Za svoj význam vďačí svojej polohe umožňujúcej prechod cez rieku Váh.
Blízkosť Nitry, tohto strediska Veľkomoravskej kultúry, dáva tušiť, že naši predkovia mali možnosť oboznámiť sa s kresťanstvom už veľmi skoro. Stredobodom novej cirkevnej organizácie bol neďaleký Ostrihom, kde sa vytvorila samostatná arcidiecéza pre Karpatskú kotlinu. Keďže centrom politickej správy boli hradné komitáty, je logické, že aj prvé fary vznikli pri hradoch, tzv. parochie – hradné farnosti. Aj Šintava bola hradným sídlom. Cirkevné vizitácie spomínajú túto faru ako parochiu antiqua, čiže stará farnosť.

Prvá písomná správa o fare je z roku 1234 keď sa spomína kostol zasvätený svätému Martinovi. Nehovorí sa o nej ako fare založenej, ale ako o existujúcej, preto predpokladáme, že bola už v 12. storočí.

V roku 1252 malo ostrihomské arcibiskupstvo archidiakonátov a štyri prepošstvá. Šintava patrila k Nitrianskemu archidiakonátu. V 14. storočí sa upresnili hranice diecéz. Šintava pripadla bratislavskému prepošstvu.

Prvé správy o farnostiach sa zachovali zo správ kolektorov – osôb popisujúcich stav cirkevného majetku, pre určenie výšky pápežského desiatku. Podľa prvých popisov bola Šintavská farnosť bohatá a rozsiahla a patrili k nej viaceré obce z okolia. V roku 1281–86 popis urobil kolektor Gerard Mutina, v roku 1317-20 Rufus Sebeni, 1336-42 P. Gothard, 1350-54 Arnold Cancini a 1373-5 Petrus Stephanus. Zo stredoveku sa nezachovali kpmpletne ani mená duchovných. Najstaršie známe meno šintavského farára Benedikta je doložené v roku 1332.

Nič nevieme o zakladateľovi kostola. Súčasný kostol je už pravdepodobne v poradí tretí. O prvom kostole tiež nič nevieme, nie sú o ňom zachované žiadne záznamy. Druhý kostol je z roku 1559 a stál na tom istom mieste ako terajší, ale bol menší. Vizitácia z roku 1559 píše... Pod ochranou vznešeného pána Andreja Báthoryho... fara sv. Martina...Tunajší farár Georgius... všetky sviatosti udržiava a vysluhuje podľa katolíckych zvykov. Vo vizitácii o rok neskôr teda z r. 1560 sa píše... Šintavská fara sv. Martina pod patronátom vznešeného pána Andreja Báthoryho s Georgiom Niger (Čiernym)... ináč členom rímskej cirkvi, našli v obci katolíckeho farára a bola šintavská fara súčasťou hlohovského dekanátu.

Koncom 16. storočia a na začiatku 17. stor. zasiahla reformácia takmer celé Slovensko, čo neobišlo ani Šintavu. Thurzovské zemepánstvo a ich prechod na evanjelickú vieru spôsobil, že kostol s farou zaujali protestanti. Panstvo žiadalo aj poddaný ľud, aby prestúpil na túto vieru podľa hesla: „Čie panstvo toho náboženstvo“. K zmene došlo pravdepodobne v r.1565, keď Andrej Báthory, po tom čo ovdovel, hrad musel opustiť, pretože ho súdnou cestou získala Alžbeta Thurzová, s manželom Júliusom zo Salmu. Kostol aj faru zaujali protestanti. Vystriedali sa tu viacerí kazatelia. Z tohto obdobia je známy protestantský kazateľ Peter Bornemisz, ktorý v Šintave pôsobil od roku 1573 až 1579. Ďalší šintavský kazateľ bol Baltazár Vetero Zoliensis, ktorý sa v r. 1610 zúčastnil Žilinskej synody.

Zásadný obrat nastal v 30. rokoch 17. storočia, keď ostrihomský kardinál a arcibiskup Peter Pázmaň sídliaci v Trnave, vstúpi do procesu rekatolizácie. Jeho zásluhou konvertovalo veľa vplyvných členov šľachtických rodov, s ktorými prestúpili na katolícku vieru aj poddaní. Nevieme za akých okolností sa tento proces odohral v Šintave. Bol to Stanislav Thurzo, keď ho panovník vymenoval za uhorského palatína.

Isté je, že keď šintavský majetok získali Esterházyovci, prebehla rekatolizácia obce a kostol bol vrátený katolíkom.

dek-sint2dek-sint

 Objav gotického kostola v Šintave, najstaršom meste na Slovensku

Obnova fasád Kostola svätého Martina, ktorá prebiehala od júna roku 2013, priniesla nové nálezy, ktoré rozširujú doterajšie poznatky o minulosti architektonickej dominanty obce Šintava. Hoci Šintava patrí medzi najstaršie obce na Slovensku (prvýkrát sa spomína už v roku 1074), jej kostol bol doteraz považovaný za stavbu barokovo-klasicistickú, ktorá nemala hodnoty na to, aby bola zapísaná v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR. Do zoznamu pamiatok zapísali len hlavný oltár, kazateľnicu, krstiteľnicu a niektoré predmety liturgického riadu. Najnovšie objavy posúvajú datovanie šintavského kostola o takmer päť storočí skôr.

Doteraz sa v odbornej literatúre uvádza, že kostol bol postavený v druhej polovici 18. storočia na mieste staršieho spomínaného v roku 1559. Koncom 19. storočia sa zrútila klenba, ktorú nahradili rovným stropom.

K novším dokumentom, ktorý dokladá pôvodné situovanie a orientáciu šintavského kostola, patrí plán z čias napoleonských vojen. Na pláne z roku 1809 je kostol situovaný na dnešnom mieste, ale oproti dnešnému stavu bola svätyňa na východnej strane kostola a veža na západnej. To znamená, že zo strany, kde je dnešný hlavný vstup do kostola, stála svätyňa s hlavným oltárom a tam, kde je dnes hlavný oltár stála veža. Plán, ktorý bol prvýkrát uverejnený v roku 2002 v knihe Sereď – dejiny mesta, nám dokladá stredovekú orientáciu šintavského kostola postaveného v smere východ – západ.

Počas stavebných prác sa už na severnej fasáde kostola (od pošty) pod omietkou sokla začali objavovať opracované a neopracované kamene a stredoveké tehly. Práce na fasádach pokračovali pomerne rýchlo a tak sa podrobnejšie podarilo zdokumentovať len južnú fasádu kostola. Na južnej fasáde (od fary) sa objavili miesta, kde sa nachádzali štyri stredoveké okná. Okno č. 1 sa nachádzalo na mieste dnešného 1. okna od sakristie, preto sa zachoval z neho len záklenok. Ďalšie tri okná sa zachovali zamurované v pôvodnom rozsahu. Okno č. 2 je oproti oknu č. 3 o niečo menšie (má vyššie položený parapet), pretože rešpektovalo hlavný vstup do kostola, ktorý sa nachádzal pod ním. Menšie okno č. 4 (medzi dnešným 2. a 3. oknom) bolo oknom svätyne, ktorá bola nižšia, ako je loď. To dokladá aj omietnuté nárožie pôvodnej lode kostola označené číslom 5.

Predbežne možno zistené poznatky zhrnúť nasledovne: Na mieste súčasného kostola stál starší románsky kostol, na výstavbu ktorého použili opracovaný a neopracovaný kameň. Tento kostol svojimi rozmermi narastajúcemu sa počtu obyvateľov Šintavy už nevyhovoval, preto ho zbúrali a postavili si nový väčší. Pri výstavbe využili kamenný materiál zo zbúraného kostola. Stalo sa tak niekedy okolo roku 1300, kedy doznieval románsky stavebný sloh a budovali sa už aj gotické stavby. Ešte v stredoveku nadstavali bývalú svätyňu do výšky lode (na dnešnú výšku) a na východnej strane postavili novú svätyňu. Neskôr na západnej strane pristavali vežu.

Niekedy v období medzi druhou polovicou 18. storočia až začiatkom 19. storočia kostol radikálne prestavali. Zbúrali vežu, svätyňu, sakristiu a časť lode na západnej a čiastočne na východnej strane. Na západe postavili novú svätyňu so sakristiou a na východe novú do fasády vstavanú vežu. Vybúrali nové okná a staré popraskané stredoveké fasády lode kostola vyrovnali a natiahli nové omietky. Kryptu v interiéri kostola zasypali a položili novú dlažbu. Terén bývalého cintorína, ktorý sa nachádzal okolo kostola, splanírovali.

Mgr. arch. Rastislav Petrovič (KPÚ Trnava)

dek-sinatav-oknadek-sintava-okna

 

MATERIÁLY PREVZATÉ Z oficiálnych stránok obce i zdrojov farnosti Šintava a občasníka Šintavský spravodaj 3/2013.