Rýchly prístup


FarnostSered
  • Vitajte na webe seredského dekanátu
  • eRko - Hnutie Kresťanských Spoločenstiev Detí
    ...aj v Seredi, pridaj sa k nám :)
  • Spoločenstvo mladých LaVia
  • Gaudete - chrámový spevácky zbor
  • Farské agapé u sestier sv. Cyrila a Metoda

História farnosti Pusté Úľany

Pustoúľanská rímsko-katolícka farnosť patrí medzi staré farnosti (Antiqua Parochia) uvádzané v starobylej literatúre vrátane Schematizmov. Patronícium miestneho neskorobarokového kostola, ktorý pochádza z roku 1714 je venované Sv. Ladislavovi. V súčasnosti je farnosť samostatnou cirkevnou jednotkou spravovanou z miestnej rímskokatolíckej fary.

Stavebno-technický stav farského kostola bol poznačený havarijným stavom veže, ktorá si vyžadovala komplexnú výmenu krytiny a celkovo nevyhovujúcim stavom fasád, ktoré trpia najmä navĺhaním muriva a mechanickými a poveternostnými poškodeniami. Kostol si vyžadoval rekonštrukciu vonkajších fasád, vnútorných omietok a malieb, ale i vnútorného technického vybavenia, najmä elektroinštalácie a mobiliáru (lavice, oltár). V priebehu rokov došlo k zakrytiu mnohých pôvodných detailov, akými sú napríklad kamenné prvky, pôvodné figurálne maľby, krypty v presbytériu i v sanktuáriu, nevhodnému riešeniu odvádzania dažďových vôd z priľahlých plôch, ale i k zničeniu pôvodného cenného vybavenia ako bola kazateľnica, krstiteľnica či bočné oltáre.


Celkový stav kostola si nevyhnutne vyžadoval komplexnú a koncepčnú rekonštrukciu, ktorej cieľom bola citlivá obnova všetkých dochovaných historických hodnôt, spojená s odstránením druhotných nánosov neviažúcich sa na jeho pôvodný výzor, s dopĺňaním už nenávratne stratených detailov, vychádzajúc z listinných či obrazových dokumentov a tradičnej sakrálnej architektúry.dek-puste-ulany

 

Matriky patria k najdôležitejším verejnoprávnym dokumentom a ešte aj dnes slúžia ako podklady pre vydávanie úradných dokladov. Ich pôvod siaha až do neskorého stredoveku. Veľmi dôležitou však bola snaha podrobnejšie sledovať vzájomné príbuzenské vzťahy v jednotlivých obciach
(farnostiach), aby tak nedochádzalo k spojeniam, ktoré odporovali cirkevnému právu (rodová a duchovná spriaznenosť). Okrem mien manželov
sa mali viesť aj údaje o rodičoch, svedkoch a mieste sobáša. Matriky teda ako jeden z oficiálnych dokumentov cirkvi úzko súviseli so samotnou správou jednotlivých farských obvodov. Preto sa jednotlivé matričné knihy viedli zásadne v sídlach farností a nie v príslušných filiálnych (dcérskych) obciach. Najstaršia zachovaná matričná knihy Pustých Úľan tak úzko súvisí s kreovaním tunajšej farnosti. Ide teda o jeden z najvýznamnejších historických prameňov k dejinám tunajšej farnosti a života v obci v 1. polovici 18. storočia. Otázka samotného vzniku farnosti je veľmi zložitá.
Vieme, že sa tak stalo v roku 1715. Pusté Úľany boli pôvodne filiálkou Voderád, no v 1. polovici 17. storočia patrili pod farnosť vo Veľkom Grobe
(doklad pochádza z roku 1634) a ešte predtým zrejme pod farnosť Čataj. Najpôvodnejšia cirkevno-správna príslušnosť obce, siahajúca hlboko do stredoveku (9.-13. storočie) však radila obyvateľstvo Pustých Úľan ku kostolu sv. Michala vo Veľkých Úľanoch. Zložitý vývoj tunajšej oblasti bol dôsledok nielen rozpadu tohto rozsiahleho sídelného areálu na menšie sídliskové jednotky – obce, ale aj nástupu reformácie v 16. storočí. Tá v prostredí, kde žilo vedľa seba etnicky zmiešané obyvateľstvo slovensko-maďarské prinášalo viacero komplikácii aj v náboženskej oblasti. Prevažujúcim javom totiž bolo, že kým slovenské obyvateľstvo zostávalo alebo katolícke, alebo prijalo Lutherovu reformáciu, maďarské obyvateľstvo sa klonilo ku Kalvínovej reformovanej cirkvi. Príslušnosť ku katolíckej cirkvi sa totiž pre ďalšie spoločenské presadenie stávalo čoraz väčšou nevyhnutnosťou. To bol aj životný príbeh šľachtica Štefana Dobšu, spoločensky asi najvýznamnejšieho miestneho zemana, ktorý na prelome 17. a 18. storočia zastával dôležitý a prestížny úrad bratislavského podžupana (vicišpána). Zdá sa, že práve jeho osoba významnou mierou prispela k postupujúcej konverzii tunajšieho obyvateľstva na katolícku vieru. Zriadenie farnosti sa teda ukazovalo ako jeden z najdôležitejších nástrojov pre dosiahnutie tohto cieľa. Štefan Dobša k tomu prispel viacerými aktivitami, najmä sa postaral o stavbu tunajšieho kostola sv. Ladislava a tiež sa postaral aj o jeho finančné zabezpečenie fundáciou (základinou) vo výške dvetisíc zlatých (čo sa však napokon pre odpor príbuzných výrazne zredukovalo). Aj pustoúľanská matrika z roku 1715 je svedectvom o takýchto aktivitách. Zdá sa, že ešte pred založením matriky existovala
akási benefičná kniha – kniha záznamov o príjmoch duchovného správcu kostola, ktorý už v roku 1708 bol postavený a funkčný. Do dnešných dní zachovaná matrika je teda najstaršia evidencia, o čom svedčí aj spôsob vedenia záznamov a jej celkový charakter. Prvé zápisy sa týkali evidencie pokrstených detí. 16. júla to bol Jakub, syn Jána a Barbory Mijavech, krstnými rodičmi boli Ondrej a Mária Turóczy, všetci boli katolíci. Ďalší záznam dokladá zložitú náboženskú situáciu v dedine. Dňa 28. júla bola totiž v katolíckom kostole pokrstená Eva, dcéra Pavla a Márie Morvajovcov, no krstnými rodičmi boli Štefana a Eva Gönczölovci, ktorí boli luteráni. Možno povedať, že táto časť matriky je najrozsiahlejšia a zaberá takmer dve tretiny celého obsahu. Až od strany 136 nasleduje matrika sobášených. Prvý záznam nás informuje o sobáši Jakuba Hrabinského a pannou Máriou Polákovou, obaja boli pôvodom Pustoúľančania. Sobáš sa uskutočnil 14. júla 1715 a predchádzali mu tri verejné ohlášky. Od strany 157 nasleduje zoznam konvertitov na katolícku vieru za roky 1750 až 1758. Najstarší záznam z 25. apríla hovorí o tom, že na katolícku vieru prestúpila iba trinásťročná Mária, dcéra Michala Horvátha, no krátko potom zomrela. Napokon od strany 159 nasleduje zoznam pochovaných za roky 1750 až 1763. Patrí k nemu aj iný zoznam, ktorý sa nachádza až o niekoľko strán – ide o zoznamy zomrelých a pochovaných v rokoch 1715 až 1732. Charakter týchto zápisov svedčí o tom, že boli odpísané z nejakej inej evidenčnej knihy, pravdepodobne sa tak stalo v roku 1763. Táto pôvodná kniha bola zrejme značne poškodená a autor odpisu sa usiloval o „zachránenie“ aspoň menného zoznamu, pretože ostatné údaje tu chýbajú. Zrejme boli ťažko
čitateľné, prípadne nezvratne poškodené. Z roku 1763 máme pomerne vzácnu možnosť porovnať aj stav narodených (pokrstených) a zomrelých
(pochovaných) obyvateľov Pustých Úľan. Tak sa dozvedáme, že pokrstených bolo 35 detí a pochovaných 26 osôb. Pozoruhodný je záznam, podľa ktorého dal pustoúľansky kňaz svojmu predstavenému voderadskému farárovi za odslúženie omše v dedine 12 denárov s poznámkou, aby si za to kúpil pintu vína (cca 1,8 litra), a to namiesto raňajok, „na ktoré ho nikto nevolal“. Záverečná strana matriky potom ešte obsahuje stručné údaje k vizitácii kostola, ktorá sa uskutočnila za farára Martina Tallyána, teda asi v rokoch 1718/1719. Možno teda na základe aj tohto stručného náčrtu
jej obsahu označiť najstaršiu pustoúľansku matriku za jeden z najdôležitejších prameňov k dejinám obce i blízkeho okolia, ktorý si zaslúži osobitné spracovanie a ďalšiu pozornosť.

Doc. PhDr. Vladimír Rábik
(skrátené)
Úplné znenie článku nájdete na adrese:
www.puste-ulany.sk

 

Rímskokatolícky kostol svätého Ladislava stojí neďaleko centra obce, pri ceste do Pavlíc. Bol postavený v roku 1714 a dnešnú podobu získal po prestavbe v roku 1742. Barokový kostol tvorí loď s polygonálne ukončenou svätyňou a predstavanou vežou. Po oboch bokoch kostola sú k hlavnej lodi pristavené ďalšie priestory (sakristia a prístavba), ktoré dodávajú stavbe pôdorys kríža. Interiér kostola je prevažne z druhej polovice 18. storočia. Hlavný oltár zdobí obraz zasvätený svätému Ladislavovi. Na stenách lode sú umiestnené sochy svätých a zastavenia Krížovej cesty. Na empore sa nachádza jednomanuálový osemregistrový organ s pedálom s neoslohovou skriňou, pochádzajúci z roku 1898. Interiér kostola dopĺňa aj neoslohová spovednica z konca 19. storočia.

 dek-pusteulany

Evanjelický kostol stojí na tzv. “Luteránskom vŕšku. Podľa miestnej tradície pôvodný renesančný kostol postavili v roku 1630 nemeckí prisťahovalci. V roku 1681 ho vyhlásil šopronský snem za artikulárny. Dnešný murovaný kostol bol postavený v 18. storočí, pravdepodobne krátko po vydaní Tolerančného patentu (1781). V roku 1820 vyhorel a obnovili ho až na začiatku 20-tych rokov 19. storočia, čo dokladá aj datovanie krovu z roku 1822. Obnovu interiéru dokončili až v roku 1830, keď dokončili pozlacovačské práce. Kostol v roku 1849 zrejme postihol menší požiar, pretože ho obnovili ešte v tom istom roku. Väčšie opravy boli zrealizované v rokoch 1941, 1968 --1969, 1989 a naposledy v rokoch 2001 – 2003. Interiér kostola vďaka svojej historickém a umeleckej hodnote a pôvodnosti čaká na zápis medzi kultúrne pamiatky SR. Osobitne cennou súčasťou mobiliáru kostola je malý organ bez pedála, tzv. pozitív so šiestimi registrami.

dek-pusteulany-evan

Baroková kaplnka Navštívenia Panny Márie z roku 1742 stojí na cintoríne a bola postavená na obdĺžnikovom pôdoryse. V minulosti boli pred vstupom do kaplnky dodatočne osadené tepané kovové mrežové dvere (pravdepodobne pochádzajú z kaštieľa). Dnes sa nachádzajú vo Vlastivednom múzeu v Galante. Zaklenutý interiér zdobí baroková maľba, otvoreného neba s motívom dvoch vznášajúcich sa anjelov, barokový oltár Zo sochárskej výzdoby oltára sa zachovali dve sediace postavičky anjelov, ktoré sú osadené na krajoch korunnej rímsy oltára. V dolnej časti oltára sa pred menzou nachádza antependium, lemované dreveným, bohato vyrezávaným rámom s motívom pásky a akantu. V strede antependia je namaľovaný Kristov monogram “IHS”. V interiéri sa nachádza aj barokové stallum s monogramom patrónov a viacero obrazov.

dek-pusteulany

Kaplnka svätého Jozefa sa nachádza na dolnom konci obce. Malá tehlová stavba je ukončená sedlovou strieškou s jednoduchým kovovým krížom. Strieška je vysunutá dopredu a po bokoch ju podopierajú stĺpy ukončené okrídlenými anjelskými hlavičkami. V dolnej časti má kaplnka dva kamenné stupne. V jej tele je presklená nika ukončená hrotovým oblúkom. V nike je vložená polychrómovaná socha sv. Jozefa.. Neogotickú kaplnku sv. Jozefa dal postaviť neznámy donátor v roku 1866.
Na hornom konci obce, sa nachádza štvorhranný stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice. Stĺp so súsoším dala v roku 1903 postaviť pravdepodobne rodina Marcellovcov o čom svedčí nápis a erb na hornej časti podstavca. Trojičný stĺp vytvoril neznámy kamenosochár.

 PREVZATÉ Z oficiálnych stránok obce Pusté Úľany, obecných noviniek, internetových zdrojov